Obnoviteľné zdroje energie

Transformácia k trvalo udržateľnej spoločnosti

Pri riešení návrhu transformácie Košickej teplárenskej sústavy sme sa nevyhnutne stretli s problematikou obnoviteľných zdrojov energie, klimatickými zmenami a problematiky kauzálnej súvislosti rastu globálnej teploty a rastu objemu emisií skleníkového typu v ovzduší. Ďalší vstup predstavuje problematika dostupnosti energetických zdrojov a ich cien a  problematika  krízy na finančných trhoch. Samostatnú problematiku predstavuje organizácia trhu. Ukázalo sa, že pokiaľ nebudeme vidieť za všetkými procesmi človeka a jeho vlastnosti, či už na individuálnej alebo kolektívnej úrovni, nemožno nájsť uspokojivé vysvetlenie pre rozhodujúcu časť ekonomických procesov. Akýkoľvek návrh transformácie Košickej teplárenskej sústavy bez vykonania základných experimentov s obnoviteľným zdrojom energie a zároveň pochopenia vyššie nastolených problémov súčasnosti, by bol založený buď na špekulácii alebo len na  kvalifikovanom odhade. Našou snahou je vytvoriť pevný argumentačný základ pre túto transformáciu. Z toho dôvodu sme naše výskumy rozšírili o skúmanie  detailov vlastnosti a správania sa  človeka v interakcii s prírodou, jeho individuálne a kolektívne chovanie, čo vplýva zas na organizáciu trhu.  Zo sociologických štúdií sme našli evolúciou vyvinutý systém organizácie činnosti človeka  v podobe lovu na zver, ktorý je v ekonomike známy pod pojmom altruistický systém so zárukou. Ale nestačí objaviť prírodou vyvinutý systém, nestačí ho verbálne alebo matematicky popísať,  je potrebné nájsť jeho previazanosť s praxou, a správne vyjadriť v ekonomických modeloch parametre jeho správania sa a zároveň v legislatíve navrhnúť zmenu noriem správania  sa subjektov na trhu (zmenu etiky). To umožňuje implementovať kritériá pre maximálnu efektívnosť alokácie zdrojov, či už ľudských, majetkových  alebo kapitálových. Naše analýzy nás vedú k záveru, že  vyjadrenie

„transformácia k trvalo udržateľnej spoločnosti založenej na využití obnoviteľných zdrojoch energie pri najnižších ekonomických nákladoch“

predstavuje s najväčšou pravdepodobnosťou syntetické vyjadrenie riešenia súčasných základných problémov ekonomiky a spoločnosti a je aplikovateľná  aj na Košickú teplárenskú sústavu.  V tejto súvislosti je nutné skonštatovať, že na konferencii na pôde OSN v septembri 2007 ku klimatickým zmenám z prítomných predstaviteľov štátov sveta len jeden vyslovil pochybnosť s názorom, že je to ekonomická činnosť človeka, ktorá v rozhodujúcej miere spôsobuje zmenu klímy ako dôsledok rastu emisií skleníkového typu.  Vytvorený kolektívny názor politikov prezentovaný na pôde OSN, však nie je jednoznačne podporený všetkými rozhodujúcimi vedeckými autoritami a sú vytvorené dva mohutné počtom približne rovnaké vedecké tábory s odlišným názorom. Rozdielna situácia medzi politickou reprezentáciou a vedeckou reprezentáciou nás viedla k otázke, či nedošlo na úrovni politickej k javu známom ako polarizácia davu, pri ktorej sa individuálne ego  identifikuje s kolektívnym názorom, ako pohodlná cesta splynutia v mase. Pravda sa zvyčajne nachádza v zjednotení protikladov a aj v dôsledku zmeny vonkajších parametrov je v stave relatívnom.  Akceptovali sme skutočnosť, že človek vkladá vlastné psyché medzi svoje vedomie  a pozorovaný objekt a preto, ako sa na problém pozrie, tak sa mu javí. To bol dôvod, že  značná časť práce je venovaná spôsobom hľadania zjednotenia protikladov do riešenia, ktoré nemá zbytočne  negatívny dopad na životnú úroveň cez negatívne stimulované trhy v prospech investorov. Skúmali sme hypotekárnu krízu a krízu na finančných trhoch. Pokúsili sme sa formulovať podstatu ekonomických procesov. Procesy ekonomickej činnosti človeka spojené s produkciou tovarov a služieb sú prekryté deformovaným obrazom finančného trhu. Súčasné alebo dokonca budúce krízy spojené s dostupnosťou energetických zdrojov a prírodných surovín tvoria podľa nášho názoru reálny ekonomický zdroj krízy. Nie je to len problematika spojená s finančnými trhmi aj keď finančné trhy spustili krízu. Náš názor je, že ekonomickú podstatu krízy, jej spôsob realizácie a ciele s časovým horizontom riešenia je možné formulovať v nasledovných rozhodujúcich súvislostiach:

1.      Ekonomická podstata krízy:

• strata schopnosti mikropočítačovej techniky, softvérového inžinierstva a telekomunikačnej techniky včítane internetu ( IT technológie),  tvoriť trvalo nadpriemernú pridanú hodnotu
• prechod zásob ropy a zemného plynu cez Hubbertov zlom a očakávaný budúci rast cien fosílnych palív,
• vyčerpanie možností ekonomiky z rozsahu cez proces globalizácie tvoriť pridanú hodnotu,

2.      Spôsob realizácie krízy:

• kríza na finančných trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami bola stimulovaná  takým riadením rizík z úrovne štátu, ktoré vytvorili inštitucionálnym spôsobom predpoklady pre vznik morálneho hazardu[1]. Vytvorené predpoklady umožnili motivovať individuálneho spotrebiteľa cez emócie chamtivosti a závisti k zbytočnej a často nadpriemernej spotrebe, hlavne cez zdroje získané na finančnom trhu IT akcií,  hypotekárnom trhu. Na kolektívnej úrovni umožnili vytvoriť na príslušnom trhu  dav spotrebiteľov a následne tento dav stimulovane  polarizovať
• analyzované údaje rôznych trhov v časovom horizonte 1995 až 2008 resp. 2011 stanovujú, že kríza spĺňa štruktúru existencionálnej krízy v súlade s overenými modelmi používanými v štandardnej psychológii
• pokiaľ získané údaje posudzujeme v súlade s kritériami transakčnej analýzy pre manipulatívne hry, potom je možné vyvodiť záver, že fakty signalizujú, že sa nejedná o spontánny vznik krízy, ale o cielené riešenie jednotlivých procesov cez aplikáciu rôznych nástrojov na príslušných trhoch

3.      Dôvod

• nami získané informácie vedú k logickému záveru, že dôvodom vzniku tejto krízy je zabránenie vzniku reálnej energetickej krízy v horizonte 15 až 20 rokov, ktorá by spôsobila ekonomický chaos ústiaci do politického konfliktu s možným  fatálnym následkom
• rozšírenie energetických zdrojov o obnoviteľné zdroje energie, obnovujúce svoj energetický výkon v reálnom čase ekonomických procesov si vyžaduje 10 až 15 rokov na implementáciu tak, aby dokázali saturovať zvýšenú potrebu energií pre ekonomický rast spoločnosti a substitúciu klesajúcej dostupnosti fosílnych palív na svetovom trhu
• vysoká intenzita krízy zasiahla v roku 2007 až 2009 široké masy obyvateľov USA a významným znížením hodnoty ich individuálneho majetku pôsobila popri kolektívnej úrovni aj na individuálnu psychiku s cieľom narušiť vnútorný hodnotový systém spoločnosti. Podobne stav v roku 2011 signalizuje značné zníženie finančných aktív v podielových a dôchodkových fondoch EU.

4.      Ciele a časový horizont

• narušiť hodnotový systém na individuálnej a kolektívnej úrovni
• cez narušený hodnotový systém človeka nasmerovať spoločenské riešenie problému na transformáciu k trvalo udržateľnej spoločnosti založenej na obnoviteľných zdrojoch energie. Stabilný základ tejto transformácie je potrebné vykonať  v limitovanom čase 10 až 20 rokov s ukončením transformácie v horizonte 40 až 50 rokov.
• v synergickom efekte transformácie energetického trhu riešiť aj súvisiace problémy vzťahu človek – príroda, t.j ekologické problémy
• vytvoriť podmienky na transformáciu princípov založených na konkurenčnej, individuálne orientovanej organizácii trhov a spoločnosti, na spoločnosť založenú na kooperačno konkurenčnom princípe. Tento princíp má strategický charakter  zaručujúci vyššiu efektívnosť alokácie a využitia dostupných prírodných, ľudských a finančných  zdrojov. To znamená, vytvoriť spoločenské podmienky pre minimalizáciu transakčných nákladov na transformáciu
• zabezpečiť politické predpoklady na riadenie tejto transformácie v globálnom rozmere :
  •  zabezpečiť plynulé a rovnomerné zásobovanie svetového trhu fosílnymi palivami aj pri ich klesajúcom objeme ( domino efekt v arabskom svete v roku 2011 má zrejme tejto cieľ)
  • nevyhnutne zabezpečiť vyššiu integráciu EU ( bude možné odpovedať na klasickú otázku Henryho Kissingera : „ Komu mám zavolať do Európy?“)

Ak existujú dva veľké tábory racionálne zmýšľajúcich vedcov, približne rovnaké počtom a zásadne odlišným názorom na problematiku kauzality medzi rastom teploty spojeným s  klimatickými zmenami a rastom objemu emisií skleníkového typu, pýtame sa, či je  možné nájsť ešte iné zdroje informácií, ktoré umožňujú rozhodnúť, ktorá strana má pravdu.

Zároveň je potrebné zodpovedať, či je nutná vysoko nákladná politika prevencie, presadzovaná zástancami vplyvu človeka na klimatické zmeny,  alebo postačí ekonomicky prijateľnejšia politika adaptácie a nájsť jej racionálne zdôvodnenie. To znamená pomenovať pravú  príčinu tejto adaptácie.  Pýtame sa, či je správne zadefinovaný spoločenský záujem, alebo jeho definícia v podobe kauzality medzi vplyvom človeka produkujúcim emisie skleníkového typu a rastom globálnej teploty nie je tou pravou príčinou, ale tou príčinou je vyčerpávanie fosílnych palív a transakčné náklady toho istého objemu musíme primárne znášať kvôli tejto skutočnosti.

 Zároveň nemožno vylúčiť, že rôznou váhou prispievajú k nutnosti riešenia obe tieto skutočnosti a je nutné hľadať ich synergické vyjadrenie. Podobne je nutné skúmať, či mix preventívnych a adaptačných opatrení nezaistí nižšie transakčné náklady. Inými slovami, či potenciálna energetická kríza si nevyžaduje preventívny zásah s príslušnými nákladmi a či klimatické zmeny a vplyv ekonomickej činnosti človeka na ne nie je možné riešiť v synergickom efekte s riešením energetického trhu a následne zvoliť politiku adaptácie.

Psychologická analýza prezidentských volieb v USA v roku 2008 poukazuje na vynorenie sa duševných obsahov nevedomia v podobe projekcie na objektívne procesy a osoby ako dôsledok  prekročenia energetického prahu pri aktivovaní kolektívneho obsahu nevedomia,  si vyžiadali toho prezidenta, ktorý deklaroval  spoločenskú zmenu.Vrchol krízy na finančných trhoch stotožňujeme s termínom pádu banky Lehman Brothers  10. septembra 2008 , ktorý spustil niekoľko týždňovú paniku na finančných trhoch.  To spôsobilo, že pomer hlasov 52:44 v prospech Obamu  z leta sa v priebehu mesiacov september a október  po 10-tom septembri výrazne zmenil a v novembrových voľbách  zvíťazil Obama s pomerom 70 : 30. Ním predložené riešenie finančnej krízy Američania akceptovali, čo jasne vyjadrili hlasovaním. Je prirodzené, že bežný Američan nemá ako vniknúť do vysoko odborných analýz a vytvárať si modely, pomocou ktorých by si overil plán uchádzača o prezidentský úrad pána Obamu. Boli to nevedomé , iracionálne pohnútky, ktoré polarizovali dav a motivovali prijať ich rozhodnutie.  Presne načasovaná panika na finančnom trhu  bola tým psychicky energetizujúcim impulzom, ktorý vyvolal zmenu. Jednu časť našej štúdie venujeme práve analýze trhov z pohľadu základnej charakteristiky existencionálnej krízy. Poukazujeme na to, že fakty z finančných trhov,  trhov s nehnuteľnosťami a energetických trhov umožňujú nájsť štruktúru typickú pre existencionálnu krízu, pokiaľ sa analyzuje časový interval od roku 1995 až 2008 a ďalej.  Analýza indikuje prezidentské voľby USA v roku 2008 ako vrchol krízy v USA. Zmysel krízy existencionálneho charakteru je narušiť hodnotový systém či už na individuálnej úrovni alebo v spoločnosti, pričom riešenie krízy môže byť v dvoch odlišných polohách: progresívne alebo regresívne. Pokiaľ spoločnosť alebo jednotlivec  prijme nový hodnotový systém, potom je možné zabezpečiť ďalšie napredovanie spoločnosti, či osobnostný rast na úrovni jednotlivca, čo sa navonok musí prejaviť zmenou. V opačnom prípade nastáva regres a spoločnosť buď stagnuje alebo upadá.  A práve na zmenu dostal vo voľbách 2008 mandát od voličov súčasný prezident USA. Súčasťou volebného programu prezidenta Obamu bolo popri stabilizácii finančného sektora cez verejné financie, aj razantné zahájenie transformácie spoločnosti smerom k obnoviteľným zdrojom energie a ako čerešničku na torte pridal sociálne opatrenie – všeobecné zdravotné poistenie. Takto formulované interpretácie vychádzajú zo skutočnosti,  že aj iracionálna zložka človeka[2] poskytuje dostatočné a vierohodné informácie, len sú získané  postupmi, ktoré nie sú používané ako štandardné v mainstreamovej ekonomike. Nositeľ Nobelovej ceny Akerlof spolu so Shillerom poukázali, že sú to emócie, ktoré rozhodujúcim spôsobom ovplyvňujú chovanie človeka, čo je presne jeho iracionálna časť. Zároveň v svojom diele kritizujú, že pôvodná teória Johna Maynarda  Keynesa obsahovala potrebné informácie tohto typu, len časom sa pri využívaní jeho ekonomickej teórie  postupne vyradili. Preukazujú, že cez súbor emócií, ktoré ovládajú človeka, je možné vysvetliť podstatu súčasnej krízy.

 Je to moderná technika vyvolania holotropných stavov, ktoré sprístupňujú informácie v hlbokých vrstvách individuálneho a kolektívneho nevedomia a poskytujú informácie iracionálnej časti nášho bytia s možnosťou ich interpretácií prostriedkami vedomia. Systém aktívnej imaginácie umožňuje vedecky skúmať nevedomú časť nášho bytia a získané výsledky interpretovať štandardnými vedeckými metódami. Humanistická a transpersonálna psychológia vyvinula účinné zážitkové metódy skúmania vlastného vnútra, liečby a transformácie osobnosti, ktoré zdá sa je možné za istých okolností aplikovať aj na spoločnosť.  Mnohí ľudia, ktorí prešli procesom transformácie cez holotropné stavy vedomia, poukázali na to, že ľudstvo musí prejsť transformačným procesom psychospirituálnej smrti a znovuzrodenia nielen na individuálnej ale aj  na kolektívnej úrovni a vytvoriť kvalitatívne nový vzťah nielen medzi sebou ale aj k prírode. Iracionálna zložka nášho vedomia nám odkazuje, že k transformácii musí dôjsť, ak sa má zabezpečiť ďalší rozvoj spoločnosti..  Prezidentské voľby v USA v roku 2008  boli rozhodnuté cez iracionálnu zložku bytia amerických občanov a Američania sa spoľahli na ňu. To umožňuje tvrdiť, že sprístupnené informácie nevedomia iracionálneho charakteru, získané uznávanými vedeckými postupmi,  umožňujú nájsť cez racionálne overené modely aj jej racionálnu interpretáciu – transformovať  informácie iracionálneho typu[3] na racionálne a s takto získanými údajmi vykonať rozhodovací proces medzi dvomi racionálnymi stanoviskami ohľadom kauzality klimatických zmien. V kontexte informácie o prechode spoločnosti  cez Hubbertov zlom, sa javí  transformácia smerom k obnoviteľným zdrojom energie ako nevyhnutná súčasť našej budúcnosti v stredno a dlhodobom časovom horizonte.

Na základe povedaného vyššie, je pre praktické účely možné zadefinovať, že transformáciu Košickej teplárenskej sústavy je potrebné riešiť smerom postupného nasadzovania obnoviteľných zdrojov energie.

Tým naše výskumy bolo možné posunúť z otázky či obnoviteľné zdroje áno alebo nie, k otázke, ako zabezpečiť, aby došlo počas transformácie  k maximálne efektívnej alokácii zdrojov, či už ľudských, technických, materiálových a nakoniec aj finančných. Úlohou je  zabezpečiť najnižšie možné  transformačné náklady tejto transformácie, čo tvorí poslednú časť syntetického vyjadrenia pre riešenie krízy.

Pri úvahách je opäť potrebné posúdiť, či transakčné náklady majú mať charakter prevencie ako dôsledok katastrofických scenárov popisovaných v správe lorda Sterna, ktoré sa aj reálne objavili v podobe záplav v Austrálii, sucha v Rusku so všetkými dôsledkami, alebo sa má jednať o adaptačný proces s transakčnými nákladmi, ktoré sú primerane rozložené v čase. Prvoradou úlohou  je správne stanoviť čas tejto transformácie od ktorého sa potom odvíjajú náklady.

 Naša primárna úvaha je založená na skutočnosti, že Slovenská republika nedisponuje  fosílnymi palivami ( okrem zanedbateľného množstva zemného plynu a energeticky nekvalitného hnedého uhlia ) a z toho dôvodu analyzujeme situáciu skôr z pohľadu, na koľko rokov sú k dispozícii zásoby fosílnych palív na zemeguli a nakoľko ich vyčerpanie môže spôsobiť krízu, ak nebudú včas  nahradené inými energetickými zdrojmi. Zároveň v akom rozsahu musí dôjsť k tejto náhrade ako prevencii pred vznikom energetickej krízy. Hubbertova teória ropného vrcholu alebo zlomu predstavuje praxou dostatočne precízne overenú modelovú predikciu geologických zásob prírodných zdrojov a medzi nimi aj  fosílnych palív s tým, že fosílne palivá nie sú obnoviteľné. Bod zlomu na krivke overiteľných zásob určuje, kedy bude vyťažená približne polovica ekonomicky využiteľných   zásob a od ktorého momentu ich objem  bude už len klesať. Tento zlom sa nazýva Hubbertov zlom.   Platnosť Hubbertovej krivky, ktorá popisuje stav zásob ropy bola overená na objeme ťažby a overených zásob ropy v USA, pričom experimentálne získané údaje takmer presne kopírujú vypočítané hodnoty z roku 1956. Rôznymi, na sebe nezávislými skupinami expertov boli urobené rôzne predikcie, kedy dôjde k dosiahnutiu bodu zlomu u ropy na globálnej úrovni.  Tieto analýzy stanovujú, že najpravdepodobnejší interval prechodu Hubbertovým zlomom u celosvetových zásob ropy je v rokoch  2000 až 2010, aj keď niektorí autori uvádzajú aj iné termíny, presahujúce rok 2020.  Úvahy tohto typu vedú k záveru, že ropa je k dispozícii na 40 rokov, zemný plyn na 60 až 80 rokov a uhlie na 100 až 140 rokov.[4] Keďže ropa  a tým aj cena ropy na svetovom trhu dominuje pri určovaní cien energií, princíp opatrnosti určuje, že  naša úvaha je založená na transformácii energetického trhu počas 40 rokov. Analýza tohto parametru pre USA stanovuje, že je potrebných minimálne 25 rokov, aby nedošlo k citeľnému poklesu zásobovania trhu energiou.

Obr. 1. Hubbertova krivka ťažby ropy v USA spolu s reálnymi údajmi. Zdroj : Wikipédia

Úlohu sme potom rozdelili na nasledovné časti:

1.      Návrh transformácie a spôsob stanovenia  transformačných nákladov

2.      Energetické zdroje a ich vlastnosti

3.      Organizácia trhu zaisťujúca maximálnu efektivitu alokácie spoločenských zdrojov, čím máme na mysli vynaložené náklady v podobe ľudských, materiálových a investičných zdrojov

Transformácia k trvalo udržateľnej spoločnosti