Socilny systm
Etika
Obnoviten zdroje energie

Zemn plyn a biomasa

 

Okolo biomasy[1], ktorá sa vyuíva i u na energetické úely alebo iným spôsobom, je rad rozhodnutí, ktoré v konenom dôsledku môu privodi znané národohospodárske škody. Nišie uvedené argumenty vedú k záveru, e trh s energiou na Slovensku je negatívne stimulovaný v prospech individuálnych záujmov investorov v rozpore so spoloenskými potrebami. Spôsob argumentácie v spojení s biomasou urenou pre zabezpeenie energie sa nevymyká benému systému a to, e sa pouívajú asto argumenty vytrhnuté z kontextu zloitého systému, vedome sú zamlané mnohé fakty a vytvára sa polarizácia názorov s cieom presadzovania spoloensky nebezpených ekonomických stimulov, ktoré v krátkodobom asovom horizonte napajú individuálne záujmy, ale v stredno a dlhodobom asovom horizonte budú spôsobova výrazné ekonomické a spoloenské škody. Strune povedané, riešenie zaloené na aplikácii zákona 309/2009 Z.z. a súvisiacich predpisov  nie je etické a ich aplikácia má za následok narušenia rovnováhy ekologických systémov, ktoré v extréme vedú a k diskontinuite, t.j. výraznému poškodeniu eko systému.

Znalostná krivka emisií CO2 poukazuje na skutonos, e investiné stimuly v podobe pevnej výkupnej ceny elektrickej energie s prednostným prístupom na trh  v súlade so zákonom 309/2009 Z.z. a súvisiacich predpisov v prípade biomasy predstavujú vynaloenie spoloenských prostriedkov vo výške 88,4 € na to, e nevyrobíme 1 tonu emisií CO2, v prípade zemného plynu je to u kogeneranej výroby len 52,09 €, t.j. o 69,7% prostriedkov vynaloíme viacej na dosiahnutie tej istej úitkovej hodnoty  v prípade spaovania biomasy ako zemného plynu.    

Podobne orientaný výpoet produkcie emisií CO2 stanovuje, e energetické zhodnotenie biomasy priamo nezniuje emisie CO2 oproti uhliu, ba dokonca oproti spaovaniu zemného plynu emisie CO2 zvyšuje o 60 % na jednotku vyrobenej energie a prehlbuje krízu spojenú s klimatickými zmenami.

V prípade Slovenskej republiky u terajšie  vybudované kapacity na výrobu elektriny z biomasy o výkone 194 MW potrebujú 1 282 256 m3 biomasy pre celoronú prevádzku. Ale pokia je k dispozícii len biomasa z etátu , ktorý je stanovený pre roky 2010 a 2020  na hodnotu  6,8 mil. m3 , potom pri 25% exporte z produkcie dreva je maximálne  k dispozícii len 0,936 mil. m3/rok vyuitenej odpadovej  biomasy pre energetické úely. Výsledkom je, e pre energetické úely u teraz chýba 346 tis. m3 biomasy rone. K tomu je potrebné pripoíta ešte potreby spojené so spaovaním biomasy pre výrobu tepla v rozsahu 100 tis. m3 biomasy, ak predpokladáme, e alší ekvivalent 100 tis. m3 je zabezpeený inými formami biomasy. Celkove potom chýba biomasy z lesa v rozsahu cca 450 tis. m3. Zvýšená aba v lesoch  nad hodnotu etátu môe doasne doplni biomasu, ale skutonos, e drevospracujúci priemysel SR u nemá drevnú hmotu a ohlásil stratu 2000 a 3000 pracovných miest indikuje, e energetický trh sa dostal do konkurencie s drevospracujúcim priemyslom. Kríza v drevospracujúcom priemysle je v dôsledku chýbajúcej drevnej hmoty, t.j. kapitálu, ktorý pre ekonomickú innos loveka poskytuje príroda. Negatívne stimulovaný trh s elektrickou energiou v podobe zákona 309/2009 Z.z. a súvisiacich predpisov vytvoril umelý dopyt, ktorého dôsledkom je vytvorenie nerovnováhy na trhu a strata pracovných príleitostí v drevospracujúcom priemysle. Poiadavka na zvýšenie aby predstavuje len krátkodobé riešenie problému s výsledkom ešte prehbenia krízy do budúcna.

Etát je tá as roného celkového beného prírastku dreva ktorá po odaení ešte nenaruší pôvodnú funkciu lesa. Poda odborných doporuení by etát nemal prekroi 60% CBP. V našej súasnej realite aieb dreva tieto prekraujú hodnoty temer o 50%[2] (1).

 Medzi rozhodujúce stredno a dlhodobé škody je moné zaradi nasledovné oakávané javy ako dôsledok zvýšeného výrubu a odlesovania krajiny:

  1. Prerušenie malého vodného cyklu, zníenie vodných pár v ovzduší a zníenie naviazanej energie v podobe skupenského tepla pri premene vody na paru
  2. Zvýšenie prietoku povrchových vôd v korytách riek – zvýšenie rizika povodní a s nimi spojených ekonomických škôd
  3. Zvýšenie pocitovej teploty v priestore a postupné vysúšanie krajiny
  4. Zníenie zásob spodných vôd a tým zmena pôdy a jej erózia sprevádzaná s posunmi pôdnych vrstiev – postupná dezertifikácia krajiny 
  5. Zvýšenie produkcie emisií skleníkového typu a tým zníenie biokapacity Slovenska a Zeme sprevádzané so zvýšením ekologickej stopy
  6. Minimálny a len doasný príspevok k riešeniu energetickej bezpenosti Slovenska
  7. Zvýšený dopyt po objemovo obmedzenej biomase vytvára prirodzený tlak na rast cien biomasy, t.j. nákladov  spôsobil rast z pôvodnej ceny cca 1200 Sk/ tona    na cenu cca 2400 Sk/tona.
  8. Stimuly na trhu s energiou spôsobili stimul, cez ktorý rastie cena technológie vyšším tempom ako je inflácia – zvyšujú sa náklady  
  9. Tlak na zníenie potu pracovných príleitostí v drevospracujúcom priemysle s vyššou pridanou hodnotou v porovnaní s energetickým sektorom  ako dôsledok nedostatku drevnej hmoty vyplývajúci z:
  • Zníenej aby dreva ako nutnos priblíenia sa k hodnote etátu
  • Pribline 25% tný export dreva
  • Negatívne stimulovaný trh s energiou v prospech biomasy na úkor ekologickejšieho zabezpeenia el. energie s nišími nákladmi a vyššou pridanou hodnotou

Opatrenie íslo 1:

Ako praktické riešenie pre spolonos ale aj investorov sa javí urýchlené prebudovanie  asti teplární spaujúcich biomasu na spaovanie zemného plynu. Spaovanie biomasy ponecha len tam, kde je dostatok odpadovej biomasy v ekonomickej spádovej oblasti. Zavies do legislatívy pojem vynútený energetický zdroj a tento status priradi energetickým zdrojom spaujúcim biomasu ako vynútený produkt lesného, papierenského a drevospracujúceho priemyslu.

Opatrenie íslo 2:

Bol zaznamenaný  rast ceny technológie pre spaovanie biomasy o 100% za posledných 7 rokov, ktorý nie je moné vysvetli infláciou. Súbene zvýšený dopyt po biomase spôsobil nárast ceny biomasy taktie o 100 %.   Preto je vhodné zruši investiné stimuly týkajúce sa biomasy a necha pôsobi trhové sily na zniovanie nákladov[3].

 


[1] Pre úely tohto materiálu všade tam, kde pouívame pojem biomasa rozumieme jeho zúený obsah dendromasa.

[2] Pre rok 2010 bola spoítaná hodnota etátu maximálne na úrovni 6,8 mil. m3, ale aba bola realizovaná vo výške 9,86 mil. m3, o je o 45% viac ako predstavuje hodnota etátu.

[3]  To neznamená, e ak sa jedná o samostatne stojaci energetický zdroj produkujúci energiu z biomasy, nemá obdra finanné vyrovnanie spojené s odstránením deformácie ceny trhu spojené s dominantným producentom el.energie Slovenskými elektrárami