Sociálny systém
Etika
Obnoviteľné zdroje energie

Existencionálna kríza a transformácia jednotlivca a spoločnosti

"Stojíme na prahu zásadnej celosvetovej zmeny. Jediné, čo potrebujeme, je tá správna ťažká kríza a národy prijmu nový svetový poriadok."

                    David Rockefeller, 14. september 1994, Konferencia Spojených národov pre obchod

Zmysel krízy spustenej hypotekárnou krízou v roku 2007

  • Naše analýzy vedú k záveru, že na finančných trhoch ako obraze ekonomických procesov bola vyvolaná kríza existencionálneho charakteru
  • Táto kríza bola vyvolaná cielene približne 10 až 15 rokov pred očakávanou energetickou krízou
  • Analýzy vedú k záveru, že reálna energetická kríza by vyvolala ekonomický chaos, ktorého riešením by s veľkou pravdepodobnosťou bol politický konflikt s možným fatálnym koncom - nebolo by víťaza
  • 10 až 15 rokov je potrebných pre výskum, aplikovaný vývoj a zavedenie na trh technológie rozširujúce energetickú základňu o obnoviteľné zdroje energie
  • Cieľom krízy je narušiť hodnotový systém človeka
  • Ekonomiky je riadená:
    • cenou ropy a od nej odvodených cien energií
    • úrokovými sadzbami FED
    • objemom peňazí v obehu (USD)
    • cieleným vyvolávaním morálneho hazardu u spotrebiteľov na jednotlivých trhoch porušovaním princípov regulácie trhu zmenou zákona a súvisiacich predpisov
    • distribúciou informácií v reálnom čase v spoločnosti a vyvolávaním javov sociálnej polarizácie

                 

                 Matematická simulácia sociálnej polarizácie Zdroj : Pavel Kohout 2009

 

Trh s ropou

  • Analýza volatility na trhu s ropou a jej korelácia s infláciou preukazuje, že na trhu s ropou sa odohráva inside trading prítomný od roku 2001
  • Od roku 2002 do roku 2006 došlo k transformácii regulácie ceny ropy od produkčných trhov riadiacich sa ponukou a dopytom s trojmesačnou reakčnou dobou  na trhy finančné, s možnosťou stanovenia ceny na dennej báze
  • Boli vytvorené zásoby ropy s možnosťou regulácie cien v 1 až 1,5 ročnom horizonte
  • Analýza priebehu a dopadov energetickej krízy 70-tych rokov vytvára model, podľa ktorého je možné riadiť ekonomické procesy dvomi základnými nástrojmi:
    • menovou politikou rezervnej meny sveta – amerického dolára a to:
      • Objemom peňazí vnesených do ekonomiky
      • Cenou peňazí v podobe úrokových sadzieb
    • cenou ropy ako rozhodujúcej energetickej komodity vstupujúcej rozhodujúcim spôsobom do tovarov a služieb

 

          

 

         Charakter krízy a princípy prognostických analýz

  •  Kritériá transakčnej analýzy preukazujú, že sa jedná manipulatívnu hru
  •  Kríza nevznikla spontánne ako prejav trhových síl, ale je cielene riadená
  •  Zmysel existencionálnej krízy je rozrušiť existujúci hodnotový systém
  •  Na vrchole krízy sa jedinec a spoločnosť rozhodujú, aké prijmú riešenie s nasledujúcimi možnosťami:
    • progresívne, zabezpečujúce rast spoločnosti
    • regresívne, kedy sa systém vracia do minulého stavu
  • Cielene riadená kríza s príslušnými nástrojmi umožňuje dodatočným impulzom rozhodnúť, že sa príjme progresívne riešenie – plán kandidáta na prezidenta USA Baracka Obamu predostretý v októbri 2008 predstavuje v USA takýto impulz, ktorý spoločnosť prijala
  • U cielene riadenej krízy je možné aplikovať dodatočné impulzy, ktorými je riešenie krízy posúvané progresívnym smerom – takýmto impulzom je možné vnímať aj rast ceny ropy v roku 2011 na dvojnásobok ako opakovaný scenár z roku 2008 (70-tych rokov minulého storočia)
  • Z hľadiska prognostických kritérií bol vznik energetickej krízy identifikovaný ako bod, dosiahnutím ktorého sa systém môže dostať do nezvrátiteľného stavu
  • Cielene riadené riešenie energetickej krízy s 10 až 15 ročným predstihom vyvolaným na finančných trhoch s implementáciou obnoviteľných zdrojov energie predstavuje logické riešenie identifikovaného problému analyzovaného princípmi prognostických analýz

 

          Popis jednotlivých fáz krízy ako existencionálneho typu

Priložený materiál na príklade modelu osobnostnej existencionálnej krízey predstavuje súčasnú spoločenskú krízu ako krízu existencionálneho charakteru. Určuje jednotlivé fázy existencionálnej krízy a identifikuje ich časové ohraničenie ako aj nástroje, ktorými sú jednotlivé fázy krízy riešené:

1.       Prípravná fáza

  • akumulácia finančných prostriedkov- v rokoch 1995 až 2001 na trhu s IT akciami v rozsahu cca 2 000 mld USD
  • Vytvorenie regulačných zásob ropy a transformácia tvorby ceny ropy z produkčných trhov pracujúcich v  ekonomickej rovine produkcie na trhy finančné ako obraz o ekonomických procesoch

2.       Inkubačná fáza

  • Rast cien nehnuteľností a ich následný rýchly pád
  • Rýchly rast nesplácaných hypotekárnych úverov
  • Rýchly rast opravných položiek v bankách

3.       Vrchol existencionálnej krízy

  • Rast opravných položiek v bankách v dôsledku rýchleho poklesu cien nehnuteľností a nárastu nesplácaných úverov spôsobili kapitálovú neprimeranosť bánk a následne stratu likvidity bankového sektora
  • Pád banky Lehman Brothers spustil paniku na finančných trhoch, ktorá sa preniesla do spoločnosti v USA

4.       Fáza vhľadu 

  • Fázu vhľadu je možné identifikovať plánom  kandidáta na prezidenta Baracka Obamu predstavený v októbri 2008, ktorý je založený na troch hlavných bodoch:
    •  Riešenie finančného sektora cez verejné zdroje
    • Transformovanie k trvalo udržateľnej spoločnosti založenej na využití obnoviteľných zdrojov energie
    •  Všeobecné zdravotné poistenie pre občanov USA

5.       Verifikácia riešenia krízy

  • Krátkodobé riešenie – záchrana a stabilizácia finančného sektora. Tento proces sa udial cez masívnu emisiu peňazí do obehu a záchranu rozhodujúcich investičných bánk. Stiahnutie peňazí z obehu priamym spôsobom sa nepredpokladá, skôr cez dlhodobú 10-ročnú plazivú infláciu  sa vyrovná hodnota peňazí s hodnotou tovarov a služieb
  • Strednodobé riešenie – opakovaná aplikácia modelu energetickej krízy v roku 2011 má za cieľ urýchliť integráciu EU a dokončiť deštrukčné procesy v energeticky náročných segmentoch ekonomiky a zároveň stimulovať ekonomiku smerom k OZE
  •  Dlhodobé riešenie – transformácia k trvalo udržateľnej spoločnosti sa deje cez riešenie nasledovných segmentov:
    • Segment nehnuteľností ako 40%-tný spotrebiteľ energie – mení sa architektúra a konštrukčné zásady budov smerom k trvalo udržateľnej architektúre a konštrukčných zásad  budov
    • Doprava – prudký rozvoj elektro a hybridných automobilov s nízkou spotrebou fosílnych palív
    • Prudký rozvoj technológií OZE s dôrazom na solárne systémy a tým rozšírenie trvalo využívateľného energetického zdroja v spoločnosti
    • Rozvoj OZE je sprevádzaný technologickým pokrokom v uskladňovaní energie a jej distribúcie tak, aby bol vyriešený problém nepredikovateľných zdrojov, zvlášť solárnej a veternej energie

 

 

Syntetické vyjadrenie riešenia súčasnej spoločenskej a hospodárskej krízy:

 

Transformácia k trvalo udržateľnej spoločnosti pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie pri najnižších investičných nákladoch

 

Podstatná podmienka

 

Transformácia človeka a spoločnosti od starého hodnotového systému založeného na individuálnom princípe na hodnotový systém s etikou kooperačno konkurenčných vzťahov – návrat k prírodou overeného hodnotového systému.

 

 

Praktické riešenie

  1. Transformácia od fosílnych palív smerom k obnoviteľným zdrojom energie si vyžaduje vynaložiť transformačné náklady
  2. Vzhľadom na fatálnosť potenciálneho politického konfliktu, ktorý by s veľkou pravdepodobnosťou vznikol pri poklese dostupnosti energie, musia sa tohto procesu zúčastniť všetky štáty, bez ohľadu na to, či na ich území sa nachádza ropa a zemný plyn, alebo nie
  3. Meranie transformačných nákladov je možné docieliť cez ocenenie emisií CO2, ako sprievodný produkt pri produkcii energie z fosílnych palív a jeho inverznému ekvivalentu zeleného bonusu, čím k transakčným nákladom budú prispievať všetky štáty
  4. Zjednotenie protikladných stanovísk vedcov pri skúmaní otázky, či človek svojou činnosťou spôsobuje alebo nespôsobuje klimatické zmeny je z pohľadu vynaloženia nákladov na strategickú transformáciu energetického sektora v 40-ročnom časovom horizonte  riešenie problému v synergickom efekte bez ďalšieho dodatočného vynakladania prostriedkov.
  5. Podstatnou podmienkou je prechod od konkurenčných vzťahov ku kooperačno konkurenčným vzťahom spojených s transformáciou človeka a celej spoločnosti a túto transformáciu vyjadriť v podobe noriem správania v legislatíve v nadväznosti na ekonomické modely.

 

V roku 2011 cena ropy na svetových trhoch dosiahla v priebehu krátkeho obdobia znovu takmer dvojnásobnú hodnotu a kulminovala v apríli 2011 s postupným klesaním v máji a júni. Podľa výpočtov len v USA dodatočné náklady na zabezpečenie energie pri takejto cene  predstavujú cca 160 mld. USD, čo predstavuje dodatočné zdanenie ekonomiky. Je nutné podotknúť, že tento dodatočný príjem je príjmom finančných investorov na kapitálovom trhu a len malá čiastka je realizovaná v podobe dodatočného bonusu na produkčnom trhu s ropou. Oslabenie ekonomík počas krízy v rokoch 2007 až 2010 a zvýšenie zadlženia verejného sektora pri riešení chýb súkromného sektora, hlavne finančného, znamená v priestore EU vytvorenie podmienok pre rýchlejšiu integráciu EU do regulárneho federálneho  štátu s odovzdaním ďalších právomocí štátov únie do centra v Bruseli a zavedenie federálnej dane na riadenie fiškálnej politiky eurozóny. Vzhľadom na reálne odzbrojenie značnej časti krajín EU, oslabenie ekonomík južného bloku EU – Portugalsko, Taliansko, Španielsko a Grécko a Severného Írska, scenár zrýchlenia integrácie EU sa javí ako jeden z cieľov vzniknutej situácie. Vysoká cena ropy zároveň znova vyraďuje energeticky náročné odvetvia a núti racionalizovať výrobu a zároveň vytvára ekonomické podmienky na realizáciu transformácie k obnoviteľným zdrojom energie. Keďže scenár sa opakuje, spĺňa kritériá transakčnej analýzy a je možné prehlásiť, že sa jedná o cielene riadený proces.

 

                                       28. augusta 2011