Socilny systm
Etika
Obnoviten zdroje energie

Etika a organizcia trhov

 

Aj pomerne jednoduchý príklad lovu na slona umouje poukáza na zásady dobre organizovaného trhu, kde sú zosúladené individuálne záujmy lovcov so spolonými záujmami kmea. V priebehu evoluného vývoja udstva došlo k poznaniu, e ulovi slona je jednoduchšie, pokia sa na love zúastnia viacerí lovci, aj ke samotného slona nakoniec skolí jediný lovec. Na spolone organizovanom love prebieha zárove súa medzi individuálnymi lovcami, priom súa má svoje pravidlá, ktoré lovci rešpektujú. Výsledok úspešného lovu je potom zmesou dodrania ustálených pravidiel, šikovnosti lovca a dielom náhody. Koris má potom úspešný lovec právo rozdeli medzi ostatných lovcov a zárove má právo ponecha si najcennejšie asti ulovenej zveri. V modernej terminológii je moné spôsob delenia koristi oznai ako vysoko progresívne zdanenie úspešného lovca a zárove rozdelenie rizika a vo forme termínových a opných kontraktov si lovec zaväzuje ostatných lovcov k tomu, e pri budúcom love a následnej debe koristi mu úspešný lovec pridelí primeranú as koristi. Lovci si vedú pomyselný zoznam pôiiek a záväzkov a v ase delia riziko spojené s lovom koristi, presne tak, ako sa to deje v modernej ekonomike na burzách s opnými a termínovanými kontraktmi. História preukázala, e sledovanie výlune spoloných záujmov bez ekonomického rozvrstvenia spolonosti vedie k potlaeniu individuálne orientovanej súae s primeranou odmenou pre úspešného súaiaceho a dochádza k strate motivácie s výslednou stagnáciou spolonosti. Na druhej strane súa, ktorá stimuluje individuálne záujmy v rozpore so záujmami spoloenskými vedie po prekroení kritickej hranice k zrúteniu trhu na škodu nielen spolonosti, ale aj individuálne súaiacich osôb. Typickým príkladom takéhoto postupu je moné ilustrova na mechanizmoch vzniku krízy na trhu s hypotekárnymi úvermi a jej rozšírenie do ostatných astí ekonomiky. Preto spôsob ustanovenia trhu a regulácia na trhu musí zabezpei zosúladenie individuálnych záujmov so záujmami spoloenskými a zárove zabezpei primeranú odmenu pre úspešných. V zásade lovek sa vymkol z objatia prírody uvedomením samého seba a ako jediný tvor na planéte má v svojej genetickej výbave zakotvený sociálny inštinkt. To vedie k tomu, e zaviedol také delenie hodnôt , ktoré mu zaruuje lepšie šance na preitie – zaviedol výrazné progresívne delenie získaných hodnôt jednotlivcom. Aj porcovanie slona medzi víazného lovca a ostatných lenov loveckej výpravy je výrazne progresívne delenie v prospech spolonosti. Progresivita v prerozdeovaní hodnôt predstavuje ekonomické vyjadrenie rozloenia rizika pri budúcich loveckých výpravách, kde nikto dopredu nevie poveda, ktorý lovec bude úspešný, len je moné tvrdi, e lovci budú organizova lovecké výpravy dovtedy, kým nezabezpeia potravu. Porušenie ustálených pravidiel ako dôsledok získania okamitých výhod znamenalo vylúenie lovca z loveckej druiny a zo stredno a dlhodobého hadiska to znamenalo neodvratnú smr. Preto pravidlá lovu a následnej deby koristi boli v kmeni vemi prísne posudzované a lovcami dodriavané.

Ekonomická kríza však poukázala na skutonos, e je nutné vypracova a do organizácie trhov zavies nové hodnotové vzahy, ktoré udria individuálnu iniciatívu jednotlivca a zárove vymedzia hranice spoloného záujmu s mechanizmom zosúladenia  záujmu jednotlivca so záujmom spoloenským. Je to organizácia konkurenno kooperaných vzahov, ktorá umouje zavies ekonomicky výhodnejšiu alokáciu kapitálu spolu s jej spravodlivejšou distribúciou medzi úastníkmi trhu pri ochrane oprávnených záujmov spotrebitea a investora. To, o dobre organizovaný trh na princípoch konkurenno kooperaných vzahov zabezpeuje je, e odstrauje zbytoné plytvanie spoloenských prostriedkov.

V ilustrovanom prípade lovu na slona to bola monos vylúenia lovca a jeho neodvratná smr, ako následok, ktorý nútil na existennom základe k altruistickému chovaniu sa lovca aj vtedy, kedy sa stal víazným lovcom. Podstatou riešenia organizácie kmea bolo, e sa úastníci trhu pod hrozbou smrti zaväzujú deli sa o koris. To umouje prekona emócie chamtivosti a závisti ako silných emócií loveka a zabezpei, e uprednostní spoloné dlhodobé ciele v podobe preitia kmea pred svojim krátkodobým individuálnym cieom.   Známa teória sociálnych situácií pod názvom Dilema väza preukazuje, e dlhodobé ciele, kedy sú zosúladené záujmy spoloenské so záujmami individuálnymi zaleka prevyšujú individuálne zisky tu a teraz zaloené na konkurenných princípoch. Štúdie však ukazujú, e za normálnych okolností v modernej spolonosti prevláda také chovanie jednotlivca, kedy tento uprednostuje svoje individuálne záujmy pred kolektívnymi. Je to dôsledok odstránenia rizík existencionálneho charakteru zo ivota loveka.

 

 

Zovšeobecnením dilemy sú nasledovné stratégie:

 

1.      Stratégia spolupráce – dodriavanie dohôd – je z dlhodobého pohadu ekonomicky najvýhodnejšia, pokia je braný do úvahy záujem  partnerov.

2.      Odstúpenie od spolupráce a rozvinutie súae v prospech jednotlivca – stratégia stimulovaná prirodzene cez emóciu chamtivosti a závisti jednotlivcom a prinášajúca krátkodobo ekonomicky  vyššie efekty pre toho, kto porušil dohodu.

 

Ak osoby v partnerskom vzahu dodria kooperáciu, potom z dlhodobého hadiska majú obaja aleko vyšší výnos ako je len zisk jedného na úkor druhého.

Existuje rad laboratórnych testov z tejto hry. Niektorí autori uvádzajú, e stratégiu kooperácie volí cca 30% hráov a menej, pokia sú oddelení a kroky nie sú koordinované. V prípade, e osoby majú monos komunikova, so zvyšovaním komunikaných moností miera spolupráce narastá. Navyše, spolupráca v tejto hre závisí aj od toho, s akým úmyslom hrái pristupujú k hre a od úmyslov, ktoré prisudzujú spoluhráovi. Za normálnych okolností, logickým vyústením rozhodovacieho procesu s uplatnením maximalizácie individuálneho zisku vedie k sebeckej stratégii odstúpenia od spolupráce. Len posúdenie širšieho záujmu z pohadu oboch  a prisúdenie korektného chovania sa spoluhráovi vytvára podmienky pre absolútnu maximalizáciu zisku oboch partnerov. Vtedy obaja partneri potlaia svoj individuálny záujem a prejavia najsilnejšiu formu altruizmu, teda záujem o prospech toho druhého, bez ohadu na svoj záujem a výsledkom bude kooperatívne riešenie z dlhodobého hadiska  najlepšie pre oboch partnerov.

Existujú však podmienky, za ktorých budú slabšie formy altruizmu dostaujúce? Úlohou je nájs spôsob, ako oboch partnerov presvedi, e spolupráca predstavuje výhodnejšiu alternatívu, ne je stratégia súae medzi partnermi.

Daniel Collard18 takúto stratégiu nazýva hra so zárukou. Je to taká hra, kde kadý hrá má uritú záruku, e druhý hrá bude spolupracova. Vykona takúto zmenu v hre znamená, e kadý z partnerov prisúdi váhu spolupráce v  krokom druhého partnera. Otázka znie, aké veké musí by v, aby sa hra premenila na hru so zárukou. Ak zavedieme parameter pravdepodobnosti spolupráce partnerov p, potom pre p = 0 je istota, e partneri nekooperujú a naopak, s rastúcim p spolupráca narastá a pre p = 1 je istota, e partneri spolupracujú a hra prešla na hru so zárukou. Collard ukázal, e altruistická stratégia je prijatá oboma partnermi ak v > ½* (1 - p/2) . V prípade, e je stupe spolupráce vysoký, t.j. p = 1 nadobúda v hodnotu ¼ a za tejto situácie nie je nutné pri rozhodovaní bra ohad na kroky partnera. Naopak, ak p = 0 , potom v > ½  a pre rozhodovací proces musí hrá prisúdi partnerovi o polovicu väšiu váhu ne svojmu vlastnému. Collardov prístup ukazuje, e aj ke sa chovanie partnerov zaleka odchyuje od úplného altruizmu, môe altruistické chovanie zaisti dokonca aj obmedzená altruistická tendencia.

Kooperatívne správanie sa dvoch partnerov ako najlepšej stratégie bude, ke odmena partnera bude chápaná ako hodnotná alebo ke existuje uritá záruka[i], e dôjde k spolupráci.    ím viac je istoty, e k spolupráci dôjde, tým menej je nutné nesebecké chovanie.



[i] Lea,Tarpy,Webley: Psychológia ekonomického chovania, Grada 1994, str. 339 a nasl.