Sociálny systém
Etika
Obnoviteľné zdroje energie

ETIKA

Etika ako dynamická kategória

Keď je človek v situácii slobodnej voľby, a zvolí si riešenie v ktorom je zosúladený jeho individuálny záujem so spoločenským, zvyčajne takéto chovanie označíme ako etické. Každé chovanie človeka je určované súborom vnútorných hodnôt, ktoré si buduje najprv v okruhu rodiny a následne v spoločnosti. Pojem etika v sebe obsahuje zvyk, názor, charakter a spôsob chovania sa človeka v okamihu slobodnej voľby. Pod etikou budeme pre účely tohto materiálu rozumieť taký súbor hodnôt a princípov, ktoré usmerňujú ľudské konanie v situáciách, kedy je možný slobodný výber. V súlade s princípom slobodnej voľby v kontexte dobra a zla, etika predstavuje dynamickú kategóriu, a to čo bolo za istej situácie vonkajších vzťahov a podmienok etické a predstavovalo pre spoločnosť dobro, zmenou vonkajších podmienok sa mení na zlo a naopak. 

Je podstata človeka dobro alebo zlo?

Ekonomické teórie sú často založené na predpokladoch, ktoré sú po zložitých matematických výpočtoch dokázané, čo často krát tvorí tautológiu a vysvetľuje javy v ich zjednodušených podobách platných len pre veľmi malý časový úsek. Kríza ukázala, že je nutné sa znova vrátiť ku klasickej otázke „ Je podstata človeka dobro alebo zlo?“ Nech túto otázku filozofia skúmala bezmála 3 000 rokov, stále obhajcovia jedného alebo druhého názoru nachádzali dostatok presvedčivých argumentov pre svoje názory. Prvý krát na podstatu človeka ako permanentne prítomného rozporu poukázal Blaise Pascal. Túto otázku filozofie výstižne popísal Erich From, keď postuloval, že človek nie je ani dobrý ani zlý. Človek si uvedomil seba a tým sa vyčlenil z prírody.  Rozpor človeka tkvie v tom, že ľudské telo je ohraničené a podlieha zákonom prírody, ale vedomie človeka presahuje jeho telo hoci je v ňom uväznené. Tým sa človek vyčlenil z prírody, ale zároveň zostal jej súčasťou. Tento rozpor si vyžaduje riešenie. Súčasťou riešenia je neustále sa opakujúci proces rozhodovania človeka, ktorého integrovanou časťou  je zároveň rozhodovanie medzi dobrom a zlom.  Ale posúdiť, čo je dobro a zlo sa dá len v kontexte situácie, ktorá navyše nie je statická ale podlieha dynamickej zmene. A tak, ako v každom dobre je zárodok zla, tak aj v každom zle je zrniečko dobra.

Stav dynamickej rovnováhy zjednotených protikladov

Zjednotenie protikladov predstavuje prácne získané, ale často elegantné a jednoduché riešenie javov, kedy sa akceptuje dynamická zmena vonkajšieho prostredia so schopnosťou identifikácie dobra a zla v každom okamihu. Navyše, naše rozhodovanie sa deje na základe súčasnosti a obsahuje v sebe zodpovednosť voči budúcim generáciám a vytvára neprerušovanú  prepojenosť minulosti s prítomnosťou a budúcnosťou.  Len jednoduché, ale nie zjednodušujúce riešenia, majú šancu na realizáciu s dlhodobou stabilitou.

Človek - spoločnosť - príroda

Evolúcia predstavuje dlhý a precízne overovaný vývoj počas každého kroku, ktorý príroda urobí. Človek má v svojom genofonde približne 25 000 génov. Ale len priemerne 30 génov sa mení mutáciou z generácie na generáciu. To znamená, že genetická obmena človeka sa realizuje približne raz za 20 000 rokov.  Od čias Caesara sa líšime na úrovni genetiky približne len o 8% a preto ideál antickej krásy človeka predstavuje aj dnešný ideál, vzkriesený po dobe temna v renesancii. Pretože genetická výbava človeka je takmer tá istá ako v čase rímskej ríše, zachováva sa v človeku aj jeho výbava emócií. Človek, pokiaľ objaví prírodný zákon, tak sa môže naň spoľahnúť, že je prírodou dobre overený. Ale pokiaľ objaviteľ nie je schopný tento objavený zákon uviesť do praxe, neurobil prakticky nič. Objavený zákon tu bol bez ohľadu, či ho človek zistil, alebo nie. V tejto súvislosti je možné konštatovať nadčasovú múdrosť Marka Aurélia ktorý pozoroval,“ že  konať v zhode s prírodou je pre rozumnú bytosť to isté ako konať v zhode s rozumom“. 

Teória hier a problém  emócií človeka

To, čo príroda prácne overuje milióny rokov, to je schopný človek pri simulácii v počítači vykonať v priebehu krátkeho času.  Teória hier sa zaoberá skúmaním vzťahov medzi ľuďmi zvlášť a všeobecne medzi živými organizmami. Známa Dilema väzňa, vedúca k riešeniu, kedy sú uprednostnené individuálne záujmy pred záujmami spoločnými sa ukázala v rozpore s pozorovaným recipročným altruistickým chovaním človeka ale aj iných živočíchov. Matematické simulácie postupne preukázali, že individualistické chovanie je pri veľkom množstve účastníkov a pri mnohonásobne opakovanom deji prekonávaný systémom, ktorý sa prioritne chová altruisticky, reaguje okamžite a  odpláca individualistické chovanie individualistickým, pričom približne jednu tretinu takéhoto chovania je schopný odpustiť a prelomiť opakujúci sa cyklus pomsty, ale zároveň je odolný voči vytrvalému podvodníkovi. Nie chamtivosť zjednodušenej predstavy človeka Homo Economicus modernej mikroekonómie, ale primárne altruisticky orientovaný človek vyzbrojený schopnosťou sa brániť, víťazí v dlhodobom časovom horizonte.  

Émócie - prvý komunikačný systém človeka

V reálnom živote sú to práve emócie, ktoré umožňujú ľuďom organizovať vzťahy medzi sebou tak, že sú schopní vytvárať recipročne organizujúce spoločnosti, ktoré zanechávajú sebcov svojmu osudu. Všetcia ľudia na planéte Zem majú rovnaký súbor emócií, ktorý je zakódovaný v genetickej výbave človeka. Jeden z prvých ekonómov, ktorý poukázal na nezastupiteľnú úlohu emócií človeka pri vysvetlení javov v ekonomike bol práve Keynes. Ale mainstreamová ekonómia postupne „zabudla“ na túto podstatnú časť jeho riešenia. Bol to Robert Frank, ktorý  znova zdôraznil ekonomický význam emócií a mravných citov, ktorý vytvára most medzi reciprocitou a skupinovosťou. Recipročne kooperujúci jedinci sa organizujú do spoločnosti a vyčleňujú sebecky chovajúcich sa jedincov.

Evolúcia posunula súperenie na genetickej úrovni jedincov u človeka na súperenie kultúr

Pri vzniku viacerých spoločenstiev sa uplatňuje nový faktor evolúcie – proti sebe stoja nie jedinci, ale celé spoločnosti. Človek sa od iných živočíšnych druhov líši tým, že vytvára spoločnosť a v nej kultúru. Kultúra sa prenáša z generácie na generáciu v podobe ľudských tradícií, zvykov, znalostí a povier a šíria sa priamo od človeka k človeku. Moderná doba zapojila do tohto šírenia prostriedky masovej komunikácie. Práve kultúra spôsobila, že sa na úrovni človeka presadil nový typ evolúcie, kedy nejde o súperenie medzi geneticky rozdielnymi jedincami, ale o súperenie medzi kultúrne rozdielnymi jedincami a spoločnosťami.  Človek môže prosperovať na úkor iného človeka nie preto, že má lepšie gény, ale preto, že na rozdiel od svojho súpera niečo praktické vie alebo niečomu užitočnému verí.

Konštrukcia trhu, emócie človeka a zákon prírody

Moderná spoločnosť vytvorila vysoko výkonné komunikačné prostriedky, ktoré informujú každého jedinca na planéte v reálnom čase o vzniku udalostí a to umožňuje vytvoriť taký jav, ako je jav sociálnej polarizácie. Šesť spoločností ovláda 90% mediálneho priestoru. Spolu s morálnym hazardom, vytvoreným konfliktom záujmov  a negatívnou stimuláciou trhu v prospech investora na úkor spotrebiteľa predstavujú kľúčové problémy, ktoré pokiaľ nie sú pri konštrukcii trhu vyriešené, tak vytvárajú priestor pre rozvoj emócie chamtivosti a tým nerovnováhu na trhu, charakterizovanú asymetriou v informáciách medzi účastníkmi trhu až po zrútenie trhu. Je to konečný prejav emócie chamtivosti v ekonomike, ktorá má nielen na osobnej, ale aj v spoločenskej rovine deštrukčné vlastnosti. Rozsiahly výskum v oblasti psychológie a ekonomických vied  ukázal, že je možné nájsť riešenie, v ktorom v obchodnej výmene účastníci vzťahov zarobia, buď všetci alebo minimálne jeden a nik neprerobí. Na rozdiel od zjednodušených ekonomických modelov konkurenčných trhov, sú takéto organizácie trhov založené na princípe vzťahu s nenulovým súčtom, sú to vzťahy kooperačné.  Na druhej strane, pokiaľ by do nich nebol zakomponovaný aj prvok súťaže, stratil by sa jeden z motivačných faktorov a v dlhodobom časovom horizonte by takýto trh stratil na efektivite a nakoniec by skolaboval. Preto organizácia trhov na altruistickom princípe spolu s vyjadrením záruky, ktorá zosúlaďuje individuálne záujmy so spoločnými, zabezpečuje kooperačno konkurenčný princíp, presne tak, ako evolúcia vyvinula pravidlá pri organizácii lovu na veľkú zver. 

 

Parlamentý kuriér 05/2012